| Breton |
| has gloss | bre: Un estlammadell zo ur ger a verk an estlamm. An estlammadelloù zo ur rummad gerioù hag a dalv da huchal, da c’hervel, da reiñ un urzh (da dud pe loened), da ziskouez ur santimant kreñv (levenez, konnar, souezh, tristidigezh, poan, hag all) hag a-daol-trumm, da gemenn enebiezh pe aduadur, urzh pe salud, en ur ger pe en-berr, pe c'hoazh da ziskouez dre vras un drouz bennak (garm ul loen, tarzhadenn, taolioù). |
| lexicalization | bre: estlammadell |
| Bulgarian |
| has gloss | bul: Междуметието е част на речта. То изразява чувства или волеизявления, или наподобява природни и животински звуци и гласове. |
| lexicalization | bul: Междуметие |
| Catalan |
| has gloss | cat: La interjecció és una categoria gramatical que conté paraules que denoten estats dànim. Són expressions invariables, sovint provinents duna onomatopeia o duna frase feta que susen en oracions exclamatives per acompanyar el discurs. No realitzen cap funció sintàtica dins la frase, només realcen el missatge, apel·len a l'interlocutor i expressen els sentiments del que les usa. Peratanyen a un registre oral i col·loquial de la llengua. |
| lexicalization | cat: Interjecció |
| lexicalization | cat: interpolació |
| lexicalization | cat: interposició |
| Czech |
| has gloss | ces: Citoslovce (interjekce) je neohebný slovní druh, který vyjadřuje nálady a pocity, vůli mluvčího, označuje hlasy a zvuky. Obyčejně nemá žádnou gramatickou souvislost se zbytkem věty. Citoslovce mohou sloužit také na vyplnění prázdných částí věty. Od ostatních slov (jestliže se cítí jako samostatné) se oddělují čárkou nebo vykřičníkem. Jen některá, zvláště taková, která označují zvuky, někdy nahrazují slovesný přísudek. Taková citoslovce se čárkami neoddělují. |
| lexicalization | ces: citoslovce |
| lexicalization | ces: interpolace |
| French |
| has gloss | fra: Une interjection est une catégorie de mot invariable, permettant au sujet parlant, lénonciateur, dexprimer une émotion spontanée (joie, colère, surprise, tristesse, admiration, douleur, etc.), dadresser un message bref au destinataire (acquiescement, dénégation, salutation, ordre, etc.), ou encore de réaliser — approximativement — une image sonore dun événement (cri d'animal, explosion, bruit quelconque, etc.) |
| lexicalization | fra: Interjection |
| lexicalization | fra: interposition |
| lexicalization | fra: interpolation |
| Western Frisian |
| has gloss | fry: Utropwurden binne in wurdsoarte mar stean feitlik bûten it sinsferbân. Foarbylden fan útropwurden binne: ja/nee, oei, oeps, hea, no, eh, klets, hear, fergemy, ferdomme, goeiemoarn. Utropwurden binne dus wurden/úterings fan emoasje, begroeting, oantrún, ensfh. Sawol by de beneaming fan sindielfunksjes as fan wurdsoarten hjitte hja útropwurd. |
| lexicalization | fry: Utropwurd |
| Gaelic |
| has gloss | gla: Tha clisgear (Beurla Interjection) a' ciallachadh facal no abairt a shealladh iognadh, pian, toileachas/aoibhneas 7c, se clisgearan a tha ann an "hoigh!", "hallo!", agus "eubag!". Crìochnaidh iad le clisg-phuing gu h-àbhaisteach. |
| lexicalization | gla: clisgear |
| Irish |
| Croatian |
| has gloss | hrv: Usklici ili uzvici nepromjenjive su riječi kojima se izražava neki doziv, osjećaj ili zvuk. |
| lexicalization | hrv: Usklici |
| Hungarian |
| has gloss | hun: Az indulatszó általában változatlan alakú szófaj, amely felkiáltó módon fejez ki érzést, lelki állapotot, akaratot, vagy hangokat és zajokat próbál visszaadni (hangutánzó szó). |
| lexicalization | hun: indulatszó |
| lexicalization | hun: interpolálás |
| Indonesian |
| has gloss | ind: Interjeksi atau kata seru adalah kata yang mengungkapkan perasaan dan maksud seseorang, misalnya ah dan aduh, atau melambangkan tiruan bunyi, misalnya meong. Bentuk ini biasanya tak dapat diberi afiks dan tidak memiliki dukungan sintaksis dengan bentuk lain. |
| lexicalization | ind: Interjeksi |
| Icelandic |
| has gloss | isl: Upphrópun er óbeygjanlegt smáorð sem hrópað eða kallað er upp og lýsir tilfinningum, t.d. undrun, gleði, viðbragð, ótta, afstöðu og sorg. Upphrópun getur jafngilt heilli setningu; t.d. Ha? Upphrópun getur stundum orðið að nafnorði, t.d. Sagðirðu ha?. Bæta þær þá við sig greini eins og önnur nafnorð; Þú ert nískur á jáin. |
| lexicalization | isl: Upphrópun |
| Italian |
| has gloss | ita: In grammatica, l'interiezione è la parte del discorso che esprime un particolare atteggiamento emotivo del parlante, in modo estremamente conciso. |
| lexicalization | ita: interiezione |
| lexicalization | ita: interpolazione |
| lexicalization | ita: interposizione |
| Japanese |
| has gloss | jpn: 感動詞（かんどうし）とは、感動、応答、呼びかけを表し、活用がなく、単独で文になり得る語である。主語、述語、修飾語になることも他の語に修飾されることもない。間投詞（かんとうし）、感嘆詞（かんたんし）、嘆詞とも言う。 |
| lexicalization | jpn: 感動詞 |
| Kazakh |
| has gloss | kaz: Одағай - сөз табы. Одағай сөздер көбінесе адам сезімінің алуан түрлі күйін білдіретін дыбыстар сияқты болып келеді. Бірақ олар жай ғана дыбыстар емес, жұртшылыққа әбден түсінікті болып, белгілі дағды бойынша сөз ретінде пайдаланатын дыбыстар. Олар жұртшылыққа әбден түсінікті болып қалыптасқандықтан, жай ғана дыбыстардың қатарынан шығып, белгілі сөзге айналған. Мысалы: Уау, жігіттер-ау, бұл қалай? (Ғ. Сланов); Па, сабаз, мал болғаныңа! (бұ да); Түу, қандай тымырсық түн (бұ да); Е, жолдас, жақсы жатып, жай тұрдыңыз ба? (С. Мұқанов) дегендердегі уау, па, түу, е деген одағайлар үйреншікті сөздерге айналып, жұрттың бәріне түсінікті болып кеткен. |
| lexicalization | kaz: одағай |
| Korean |
| Latin |
| has gloss | lat: Interiectio vocata, quia sermonibus interiecta, id est interposita, affectum commoti animi exprimit, sicut cum dicitur ab exultante «vah,» a dolente «heu,» ab irascente «hem,» a timente «ei.» Quae voces quarumcumque linguarum propriae sunt, nec in aliam linguam facile transferuntur. |
| lexicalization | lat: Interiectio |
| Lithuanian |
| has gloss | lit: Jaustukas – nekaitoma kalbos dalis, perteikianti įvairius jausmus; žodis, priklausantis šiai kalbos daliai. |
| lexicalization | lit: Jaustukas |
| Malayalam |
| has gloss | mal: ഒരു വാചകത്തില് പെട്ടെന്ന് ഉണ്ടാകുന്ന ഒരു വികാരത്തെ സൂചിപ്പിക്കുന്ന ശബ്ദമാണ് വ്യാക്ഷേപകം എന്ന് വ്യാകരണത്തില് പറയുന്നത്. ഇത് പ്രധാനമായും സംസാരത്തിലാണ് കടന്നുവരുന്നത്. |
| lexicalization | mal: വ്യാക്ഷേപകം |
| Maori |
| Malay (macrolanguage) |
| lexicalization | msa: Kata Seru |
| Dutch |
| has gloss | nld: Een tussenwerpsel is een uitroep, soms een enkel woord (partikel), woordgroep of een hele zin die een expressie van emotie is. Vloeken en uitroepen als "gossie" (een verbastering), "aha", "warempel" zijn veelal tussenwerpsels. Dit is een open woordklasse, want er komen geregeld nieuwe tussenwerpsels bij, zoals het betrekkelijk nieuwe oké. |
| lexicalization | nld: tussenwerpsel |
| lexicalization | nld: interpolatie |
| Norwegian Nynorsk |
| has gloss | nno: Interjeksjon er ei ordklasse som består av ord som står heilt utanfor syntaksen. Dei står i staden for setningar, og kan ikkje vere del av dei. Døme på interjeksjonar er au, uff, hurra. |
| lexicalization | nno: Interjeksjon |
| Norwegian Bokmål |
| lexicalization | nob: interpolering |
| Norwegian |
| has gloss | nor: En interjeksjon (fra latin, av interjicere ; «kaste imellom») er i norsk språk en ordklasse. Ordklassen omfatter ord som normalt ikke kan kombineres med andre ord, og som ikke kan bøyes. |
| lexicalization | nor: interjeksjon |
| lexicalization | nor: interpolering |
| Occitan (post 1500) |
| lexicalization | oci: intervencion |
| Ossetian |
| has gloss | oss: Æвастхъæр — адæймаджы æнкъарæнтæ æмæ зæрдæйы уаг цы ныхасы хай æвдисы, уый. Æвастхъæртæ хауæнтæм гæсгæ нæ ивынц, фæрстытæн дзуапп нæ дæттынц, нæ вæййынц хъуыдыйады уæнгтæ. Ирон æвзаджы æвастхъæртæ сты додой, тæхуды, оххай æмæ æндæртæ. |
| lexicalization | oss: Æвастхъæр |
| Polish |
| has gloss | pol: Wykrzyknik – nieodmienna część mowy wyrażająca m.in. silne stany emocjonalne, uczucia oraz ujawniająca stan woli mówiącego (np. życzenia, rozkazy) bądź naśladująca dźwięki otaczającego świata. Inaczej mówiąc są to wyrazy służące do uwydatniania uczuć lub woli mówiącego oraz leksemy będące dźwiękową imitacją zjawisk otaczającego nas świata. Nazwy tej używa się w stosunku do różnych jednostek językowych, ponieważ ich zbiory są wyznaczane przez językoznawców na podstawie różnych kryteriów (np. zbiór wykrzykników wyznaczony na podstawie kryteriów składniowych będzie się różnił od zbioru wyznaczonego na podstawie kryteriów semantycznych czy pragmatycznych). Najczęściej przy wyznaczaniu wykrzykników spośród innych części mowy bierze się pod uwagę wszystkie trzy kryteria tj. semantyczne, składniowe i morfologiczne. |
| lexicalization | pol: wykrzyknik |
| lexicalization | pol: interpolacja |
| Portuguese |
| has gloss | por: As interjeições são palavras invariáveis que exprimem estados emocionais, ou mais abragentemente: sensações e estados de espírito; ou mesmo, servem como auxiliador expressivo para o interlocutor, já que permite a ele a adoção de um comportamento que pode dispensar estruturas linguísticas mais elaboradas. |
| lexicalization | por: interjeição |
| lexicalization | por: interpolação |
| lexicalization | por: intervenção |
| Moldavian |
| has gloss | ron: Interjecţia este o parte de vorbire neflexibilă prin intermediul căreia se exprimă senzaţii, sentimente, îndemnuri, chemări sau se imită un sunet din natură. |
| lexicalization | ron: interjecţie |
| lexicalization | ron: Interjecție |
| lexicalization | ron: intervenție |
| Russian |
| has gloss | rus: Междоме́тие — часть речи, включающая неизменяемые слова и словосочетания, обычно морфологически не членимые и выступающие в речи как односоставные предложения, служащие для выражения чувств (радость, удивление, возмущение, раздражение, злость, боль, отвращение, недоумение и др.), ощущений, душевных состояний и других реакций, не называя их. Междометия тесно связаны со звукоподражанием и выступают как слова-сигналы, используемые для выражения требования, желания, побуждения к действию, а также для быстрого реагирования человека на различные события реальной действительности. Звукоподражание различным природным явлениям, животным и т.д. изучает раздел лингвистики — ономатопея (идеофон). |
| lexicalization | rus: междометие |
| lexicalization | rus: интерполяция |
| Slovak |
| has gloss | slk: Citoslovce alebo interjekcia je neohybný slovný druh, ktorý obyčajne nemá žiadnu gramatickú súvislosť so zvyškom vety a vyjadruje iba city alebo emócie hovorcu vety, hoci väčšina citosloviec má jednoznačnú definíciu. Citoslovcia môžu slúžiť aj na vyplnenie prázdnych častí vety. |
| lexicalization | slk: Citoslovce |
| lexicalization | slk: interpolácia |
| Slovenian |
| has gloss | slv: Mêdmet (interjékcija) je nepregibna besedna vrsta, ki v povedi tvori pastavek. |
| lexicalization | slv: medmet |
| lexicalization | slv: interpelacija |
| lexicalization | slv: interpolacija |
| Castilian |
| has gloss | spa: Las interjecciones son una clase de palabras que expresan alguna impresión súbita, exclamativa o un sentimiento profundo, como asombro, sorpresa, dolor, molestia, amor, etc.. Sirven también para apelar al interlocutor, o como fórmula de saludo, despedida, conformidad, etc.; por ejemplo: |
| lexicalization | spa: Interjeccion |
| lexicalization | spa: interjección |
| lexicalization | spa: interpolación |
| lexicalization | spa: interposición |
| Serbian |
| has gloss | srp: Узвици (интерјекције) су поједини гласови или скупови гласова који се у језику употребљавају да означе лична осећања и расположења, односно стања: ах, јао, хај, а, о, ој. Узвицима се спонтано одговара на утиске спољњег света или се истим скупом гласова у различитим околностима изражавају различита значења. Нпр. ах може значити и негодовање и слагање. |
| lexicalization | srp: узвици |
